Nepomýlili ste sa, pán minister Dzurinda?

Napriek mojej úprimnej snahe, nedokážem nepozastaviť sa nad vyhláseniami niektorých našich popredných politikov, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, klamlivé,  alebo účelové, nadovšetko však ak nie sú ničím podložené. Veľmi dobre si uvedomujem že sme v predvolebnom období, pre ktoré sú také vyhlásenia typické. Ale keďže sa takéto vyhlásenia dotýkajú aj mojej „parkety”- zahraničnej politiky, rozhodla som sa s Vami o môj názor podeliť.

Myslím, že nemusím nikoho poučovať o tom, čo všetko „robí” meno štátu v zahraničí, čo všetko na to vplýva, že ide o komplex veľkých i menších faktov, skutočností, či udalostí z rôznych oblastí ľudskej činností. Nie je to tak dávno, čo náš „neviditeľný” minister zahraničných vecí v snahe pochváliť sa úspechmi slovenskej zahraničnej politiky pod jeho vedením konštatoval, že sa podarilo upevniť postavenie Slovenska a jeho meno vo svete. No a keďže toto konštatovanie nepodložil žiadnymi faktami tak som si sebakriticky povedala, že som asi dačo prehliadla…. Rozhodla som sa prehrabať v našich médiách za posledných pár mesiacov v nádeji nájsť fakty, ktoré by potvrdili ministrove slová. No čuduj sa svete, nič som nenašla. A aby som nebola obviňovaná z náklonnosti jednej strane (Smer) a nadmernej kritiky druhej strany (dosluhujúca pravicová vláda) rozhodla som sa, že uvediem len niekoľko faktov a citátov a ponechám na čitateľoch nech si oni sami utvoria názor.

Najvýraznejším a zároveň najnegatívnejším tvorcom nášho mena vo svete bol a zostáva náš vnútropolitický vývoj. Len si spomeňme napríklad na našu (ne)podporu eurovalu, pôžičku Grécku, tragikomickú voľbu generálneho prokurátora, povalenie vlády jednou z vládnych strán, neustále hádky medzi koaličnými stranami a ich predstaviteľmi, ich vzájomné osočovanie, opakované hrozby pádu vlády, kauzu okolo daňového úradu. Bola tu aj platina, či cukor….ale aj gorila a sasanka. Mali sme aj odpočúvanie novinárov, ale aj arogantné vyhlásenia a útoky niektorých politikov na adresu najvyšších európskych predstaviteľov a inštitúcií. A bola tu aj všade prítomna korupcia a klientelizmus. To všetko asi podľa nášho ministra zahraničných vecí vnímali v zahraničí pozitívne, to všetko prispievalo k nášmu lepšiemu postaveniu vo svete, to všetko zlepšovalo naše renomé v očiach zahraničia. Pozrime sa však aj troška podrobnejšie na niektoré skutočnosti, ktoré nám tak vo svete pomohli. Napríklad taký projekt Singapur. Mala to byť pýcha ministra hospodárstva a pravicovej vlády. Týmto projektom sa malo podstatným spôsobom vylepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku a jeho atraktivita vo svete. Áno, to by bola dobrá, veľmi dobrá správa keby bola pravdivá. Aká bola? Uvediem pár citátov z článku ministra financií Ivana Mikloša, ktorý uverejnili Hospodárske noviny dňa 6.2. 2012. „Správa ministerstva hospodárstva , teda ministerstva, ktorého hlavnou prioritou a pracovnou náplňou by malo byť zlepšovanie podnikateľského prostredia je smutným čítaním. Vo všetkých najnovších relevantných svetových rebríčkoch sa naša pozícia zhoršila. V rebríčku Svetovej banky Doing business sme spadli zo 43. na 48. miesto, v Globálnom indexe konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra zo 60. na 69. miesto a podľa Indexu ekonomickej slobody Heritage Foundation z 37. na 51. miesto.” „ Aktuálne sa podnikateľské prostredie nezlepšuje ani podľa našich podnikateľov”. „Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že najmä vinou nezvládnutej regulácie cien dnes slovenské firmy platia za elektrinu o 29 až 36 percent viac, ako je európsky priemer a od nového roka došlo k rastu cien elektriny pre malé podniky až o 20 percent, tak môžeme konštatovať, že ministerstvo hospodárstva vo svojej najdôležitejšej úlohe zlyhalo. Marketing je pekná vec, ale keď je produkt nanič, tak skôr či neskôr praskne.” “Takže projekt Singapur? Zatiaľ very, very poor!” Toľko prosím minister financií I. Mikloš!!!

Podobne „dobré meno” nám robí aj naša rekordná nezamestnanosť a najmä obrovská nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá patrí medzi najvyššie v EÚ. O tom, že ide o veľmi vážnu vec svedčí aj fakt, že si to EÚ nielen všimla, ale vyčlenila na jej riešenie obrovské finančné prostriedky. Aj vy si myslíte, že nám to vylepšilo naše renomé? A čo tak čerpanie eurofondov? Aj tam sme zabodovali. V ich čerpaní patríme k najhorším v EÚ. Sám náš minister zahraničných vecí v nedávnom online rozhovore pre Topky konštatoval, že „áno, čerpanie eurofondov je naša obrovská slabina”. Bohužiaľ neuviedol žiadnu silnú stránku. Do tvorby pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí integrálne zapadla aj aktuálna kauza  nefunkčnosti informačného systému na daňových úradoch. Podpredseda SaS J. Kollár hneď po jej vypuknutí nie nadarmo vyhlásil, že to ohrozí meno Slovenska v zahraničí …Podľa médií až 1800 zahraničných firiem čaká na vratky nadmerných odpočtov DPH. Bezpochyby skvelá reklama pre Slovensko! A takto by som mohla pokračovať ešte dlho.

Priznám sa, že nakoniec som si aj želala nájsť niečo pozitívne nie len preto, že by ma to uspokojilo, ale uvedomila som si, že tu vlastne ide o oveľa viac, ide predsa o nás všetkých, o Slovensko. A tak mi teda neostáva nič iné len dúfať, že si niektorý z našich politikov nepustí opäť jazyk na „špacír” a my sa nebudeme musieť znova nad tým pozastavovať. A hlavne nebolo by to v záujme Slovenska. A o to nám všetkým ide v prvom rade. Alebo sa mýlim ja, pán minister Dzurinda?

SMER-SD pracuje aj v Bruseli

Uplynulé dva dni som sprevádzala predsedu strany SMER-SD Róberta Fica na jeho pracovnej ceste do Bruselu. Nebýva zvykom, aby predsedu opozičnej strany prijali v centrále EÚ na takej vysokej úrovni, čo signalizuje nielen záujem o dianie na Slovensku, ale zrejme aj určité čítanie budúceho povolebného vývoja. Delegáciu strany SMER-SD prijali najvyšší predstavitelia EÚ – predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso i líder európskych socialistov a demokratov Martin Schulz.

V rozhovoroch pochopiteľne dominovala téma súčasnej dlhovej krízy, na margo ktorej Róbert Fico tlmočil pozíciu, že Európa sa musí predovšetkým vyvarovať rozdeleniu jednotnej menovej únie na rôzne tábory a na elitné a menej elitné štáty. Ako zdôraznil, aj on rozumie hre, keď musia platiť v klube, ktorý sa nazýva eurozóna, určité pravidlá. Nie je totiž možné mať jednu menu a 17 rozdielnych hospodárskych a fiškálnych politík, s tým, že si musíme zároveň nastaviť systém sankcii za nedodržiavanie takýchto pravidiel. Strana SMER-SD súčasne deklarovala podporu európskym ľavičiarom združeným vo frakcii S&D, ktorí dlhodobo upozorňujú na potrebu zavedenia dane z finančných prevodov. Slovenská ľavica je v tomto zajedno s frakciou S&D a v niektorých veciach existuje zhoda aj s pravicovými politikmi. Zavedenie tejto dane podporuje aj konzervatívna nemecká kancelárka Angela Merkel.

Róbert Fico na bruselských stretnutiach jasne deklaroval potrebu určitej koordinácie finančných hospodárskych politík, čo je pre Slovensko podľa jeho názoru dôležité. „Zavesenie sa” na silné štáty môže Slovensku podľa jeho názoru iba pomôcť, čo však neznamená, že Slovensko nebude mať vlastné názory a vlastné požiadavky.

Všetky opatrenia, o ktorých sa dnes hovorí, vrátane nových vnútorných pravidiel fungovania pre členské štáty eurozóny, sú vedené v duchu, aby sa podarilo zabezpečiť návrat eura do obdobia stability. Popredných predstaviteľov európskych štruktúr Róbert Fico ubezpečil, že strana SMER-SD urobí všetko pre to, aby sa podarilo zabezpečiť návrat eura do obdobia stability.

Počas krátkeho, ale o to intenzívnejšie pobytu v Bruseli som videla, že všetky inštitúcie EÚ žijú dnes ekonomickou situáciou v krajinách EÚ a opatreniami na znovunastolenie dôvery v euro, finančnú konsolidáciu, ako napr. zavedenie záväzných pravidiel pre vyrovnané rozpočty do národných legislatív. Ide najmä o čo najrýchlejšie zvládnutie súčasnej situácie prísnejšou disciplínou a silnejšou kontrolou fiškálnych politík, najmä členov eurozóny. Z dlhodobého hľadiska sa hovorí o možnosti modifikácie Lisabonskej zmluvy tak, aby sa zaviedla skutočná stabilita do únie. V súvislosti s blížiacim sa summitom t.j. zasadnutím Rady EÚ na úrovni šéfov vlád, ale aj so súbežne prebiehajúcim zasadnutím ministrov financií v rámci ECOFIN-u bolo najdôležitejším odkazom SMER- u pre vrcholných predstaviteľov únie vyjadrenie podpory konsolidačným opatreniam a enormnému stabilizačnému úsiliu, ktoré  EÚ na všetkých úrovniach prijíma.

Som presvedčená, že táto služobná cesta určite pomohla nastaviť optiku vnímania našej krajiny v očiach bruselského establišmentu. Aj takto sa totiž robí konštruktívna a invenčná opozičná politika. Pre ozdravenie aj našej ekonomiky je dôležité, aby Slovensko nebolo považované za problémovú krajinu tak, ako to bolo v posledných mesiacoch.

V jednote je sila!

Svet, postihnutý krízou potrebuje úspešné rokovanie G-20 v Cannes. Momentálne nie je vhodná doba pre úsmevy, veľké gestá a impotentné vyhlásenia.  Potrebujeme ambiciózne riešenia pre závažnú krízu, ktorej svetová ekonomika čelí.

Rast ekonomík v Európe i v USA stagnuje, nezamestnanosť rastie.  Voľný trhový mechanizmus zlyhal, čelíme dôsledkom zmeny klímy, obavám z nedostatku energetických zdrojov,   niektorých strategických  surovín, potravín  i vody. Snáď každému je už dnes jasné, že pasívne čakať so založenými rukami, na to čo sa stane, nepomôže.  Ľudia právom očakávajú od svojich politických lídrov (namiesto ukážky gesta bezmocnosti) obsiahly plán na skľudnenie trhov, zníženie finančných nákladov a povzbudenie dôvery spotrebiteľov a podnikateľov.  Samotné úsporné opatrenia jednoducho nie sú tým jediným správnym kľúčom.  A kde končí ich únosnosť pre občanov jednotlivých krajín?  Ukazuje sa, že je potrebné ich kombinovať s podporou zvýšenej spotreby.

Členské krajiny G-20 predstavujú viac než 85% svetovej ekonomiky,  takže určite majú schopnosť realizovať riešenia pre ozdravenie ďalšieho vývoja.

Týmto chcem apelovať na potrebu jednoty, ktorá v histórii vyhrala už nejednu vojnu.  Téma jednoty je tak samozrejmá, že každý školák by mohol napísať na tento námet dojemnú a presvedčivú esej. Preto tiež silne pochybujem, že my sami by sme sa mali od tejto jednoty a solidarity odchýliť.  V našich slovenských podmienkach tým myslím jednotu  a solidaritu Európsku, od ktorej nás skúšali odviesť „malí chlapci, hrajúci sa s ohňom”.

Je len samozrejmé, že jednoduché  ideologické riešenia  „jedna veľkosť pre každého”  nebudú účinné, a každé riešenie by malo byť „ušité” na podmienky každej krajiny. Mali by sme sa však úprimne analyzovať a zamyslieť sa nad užitočnosťou navrhovaných opatrení a ich dopadom na jednotlivé vrstvy obyvateľov, ako napríklad vyššia banková daň alebo aj zbližovanie daňovej úrovne členských krajín EÚ.