Na ministerstve zahraničia sa vášnivo venujú „detským hrám“.

Kedykoľvek dostanem novú informáciu o personálnych rošádach na Ministerstve zahraničných vecí spomeniem si na detskú hru, ktorú bratia Česi nazývajú „škatule, škatule, hejbejte se…”  (Princíp tej hry spočíva v rýchlej výmene hráčov za označenými stromami, pričom stromov je vždy o jeden menej než hráčov).

Jednoducho zmätok nad zmätok. Napokon posúďte sami. Od júla 2010 bolo „odídených” zhruba 100 ľudí a novo prijatých takmer toľko, ak nie viac.  Teda zvyšovanie efektivity štátnej správy ako zo šlabikára. Najhoršie je však zistenie, že hlavným kritériom nebola odbornosť a kompetentnosť, ale prepojenie na najsilnejšiu vládnu stranu. Dlho som si myslela, že najvypuklejším príkladom je odbor verejného obstarávania (dnes má viac ľudí ako pôvodne), kde prijali bez výberového konania troch nových úradníkov, pričom ani jeden z nich nespĺňal podmienky na vydanie požadovaného preukazu o odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie. Ale realita sa vyvíjala ešte zaujímavejšie. Napokon posúďte sami, ktože nám to tak zažiaril na Hlbokej ulici … Napríklad mladá herečka, moderátorka mítingov SDKÚ Tatiana Štúrová sa stala asistentkou, Tomáš Michaľák z kandidátky SDKÚ v ostatných parlamentných voľbách posilnil jeden z teritoriálnych odborov, príbuzný šéfa SIS-ky Maroš Mitrík bude iste pilierom odboru diplomatickej akadémie. A pokračujme ďalej, tentoraz nahliadnime do modrých straníckych kádrových rezerv. Lucia Klapáčová,  extajomníčka SDKU sa stala riaditeľkou kancelárie pána Ježovicu, Dzurindov hovorca Martin Maruška obsadil post vedúceho služobného úradu , poslankyňa SDKÚ na miestnej úrovni Viktória Jančošeková riadi ministrovu kanceláriu, jej príbuzná Denisa Lukáčová bola takisto prijatá do služieb MZV atď. Paradoxná pritom je skutočnosť, že sa ani novinári, ani verejnosť nedokážu dozvedieť, či sú na základe interných konkurzov títo zamestnanci postupne preraďovaní do stálej štátnej služby a prednostne pripravovaní na pôsobenie v zahraničí. Podľa názoru pamätníkov takúto netransparentnosť, neprofesionálnosť a stranícke čistky na Hlbokej ulici nezaznamenali od čias vzniku tohto samostatného rezortu. Naopak úplne bola rozbitá vnútorná reforma a korektná personálna výstavba , ktorú naštartovalo predchádzajúce vedenie. Samozrejme, že som nespomínala aj personálne zmeny na slovenských zastupiteľských úradoch, kde boli tiež zaujímavým spôsobom odvolaní veľvyslanci a ešte zaujímavejším spôsobom menovaní ich nástupcovia, nehovoriac o pozíciách ekonomických diplomatov. O tom však v niektorom z mojich ďalších blogov.

Pán minister dal červenú pozitívnemu vnímaniu Slovenska v zahraničí

S poľutovaním a znepokojením som prijala informáciu o pripravovanom zrušení Slovenských kultúrnych inštitútov v Berlíne, Paríži, Ríme a Viedni, ktoré pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Týmto opatrením rezort vedený Mikulášom Dzurindom obmedzí už aj tak nevýraznú prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a oslabí účinnosť kultúrnej diplomacie. Kultúrna diplomacia ako nástroj zahraničnej politiky má nezastupiteľnú úlohu pri prekonávaní často zásadných politických, náboženských či ekonomických rozporov. A my tak konáme v dobe, kedy predovšetkým menšie štáty cítia potrebu výraznejšej prezentácie svojich vlastných kultúr.  V dobe, keď môžeme  a mali by sme využiť vo vlastný prospech to, čo máme jedinečné a čo nám je vlastné.

Túto skutočnosť si na rozdiel od Slovenska uvedomuje aj EÚ, ktorá v aktuálnej diskusii k návrhu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ ide ešte ďalej a akcentuje nutnosť zaujať komplexný prístup ku kultúrnej diplomacii pri rešpektovaní záujmov a potrieb národných kultúr, upozorňuje na úlohu kultúry pri podpore demokratizácie, ľudských práv, predchádzaniu konfliktom a budovaní mieru. Aj túto úlohu sa snažili plniť Slovenské kultúrne inštitúty počas minulých vlád, kedy sa vyprofilovali ako inštitucionálny základ prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a bohatou a pestrou aktivitou akcentovali kultúrnu dimenziu diplomacie v praxi.

Vyzývam preto vedenie MZV a osobne Mikuláša Dzurindu nielen na prehodnotenie pripravovaného opatrenia, ale naopak, na výraznejšiu podporu  kultúrnej diplomacie s ambíciou prezentovať a presadiť záujmy a hodnoty Slovenska a EÚ vo svete.