Pán minister, ste tu?

Zdá sa, že ministerstvo zahraničných vecí a ani osobne ministra M. Dzurindu nevyrušila z nečinnosti, alebo snáď už zo zimného spánku, ani prebiehajúca dlhová kríza, či snaha európskych politikov zachrániť, čo sa ešte v Európe dá, vrátane spoločnej meny či samotnej Európskej únie. Že ide aj pre nás o životne dôležité otázky nepochybuje snáď už nikto. Európska únia je väčšine našich občanov blízka a napriek svojim problémom i nedostatkom aj stále atraktívna.

Nikomu nie je potrebné vysvetľovať, že súčasná situácia je mimoriadne komplikovaná a jej vyriešenie nebude možné dosiahnuť prijatím akéhosi zázračného rozhodnutia, alebo mávnutím čarovným prútikom. Tak to bohužiaľ v reálnom svete nefunguje. Situácia je však nielen extrémne zložitá, ale prinajmenšom v takej istej miere aj akútna. Čím skôr sa vyrieši tým skôr si budeme môcť my všetci robiť nádeje, že najbližšie dni, týždne mesiace či roky nebudeme žiť v strachu, obavách a celkovej neistote a že aj také na prvý pohľad bežné želanie prežitia šťastných, pokojných a ničím nerušených vianočných sviatkom nebude len prázdnym klišé a že jeho obsah získa na skutočnej hodnote.

Hoci sa celkom oprávnene očakáva najmä od Nemecka a Francúzska, že nájdu vhodné a prijateľné riešenia z danej situácie, malo by byť celkom prirodzenou povinnosťou aj našich vládnych politikov, vrátane ministra zahraničných vecí, vstúpiť do aktuálnej európskej debaty. Malo by, ale nie je. Toto je jedna z príležitostí kedy by sme sa aj my mohli podieľať na formovaní novej Európy, lebo teraz skutočne ide o novú Európu. Na tú doterajšiu, či  sa nám to páči alebo nie  musíme jednoducho zabudnúť. Žiť zo spomienok sa nedá. Ako si má občan vysvetliť mlčanie našich „kompetentných“? Ako sa má sám občan zorientovať v danej situácii, keď o neho tí zodpovední nejavia záujem? Postoje Slovenska, jeho ambície v tom, kde a za akých podmienok sa chce v novej „zrekonštruovanej“ Európe nachádzať celkom prirodzene očakávajú aj naši európski partneri. S určitou dávky hanby a smútku musím konštatovať, že pre našich súčasných vládnych predstaviteľov je typické čakať v tichosti a potom niečo skritizovať, v lepšom prípade okomentovať. Dokonca minister Dzurinda si ani nenašiel čas zúčastniť sa posledných rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti ani Rady EÚ pre zahraničné veci.  Čas na tieto dôležité rokovania nemal ani štátny tajomník MZV. Svedčí to nielen o ich pasivite, ale čo je  horšie aj o ich neschopnosti, neschopnosti prísť s vlastnými nápadmi, postojmi, či stanoviskami. Dokonca sa to dá nazvať hrubým neplnením si svojich povinností.

Ako by sa to dalo a mohlo robiť nám ukázal minulý týždeň poľský minister zahraničných vecí R. Sikorski svojim vystúpením v Berlíne. Nepochybujem, že mnohí naši „kompetentní“, aj tí na ministerstve zahraničných vecí, o tomto prejave počuli. Je však málo pravdepodobné, že si ho aj prečítali, lebo ak by tak urobili tak by nemohli zotrvať v tichej vyčkávacej pozícií kdesi za bukom. Možno by sa prebudili, keby vedeli, že v prejave jeho autor dokonca prihral Slovensku na smeč. V argumentácii proti tým, ktorí by chceli rozdeliť Európu položil hypotetickú otázku o tom, či by nebolo „prirodzené delenie na rastúcu a nerastúcu Európu“, keďže „v posledných štyroch rokoch dosiahol akumulovaný rast nášho (poznámka: rozumej poľského) HDP 15,4 percenta. A kto dosiahol osempercentný – druhý najvyšší – rast v únii? Áno členský štát eurozóny – Slovensko. Európsky priemer je mínus 0,4 percenta“. Toľko poľský minister zahraničných vecí. Nahrávka na smeč sa minula účinku. Možno aj preto, že náš minister zahraničných vecí je skôr cyklista a bežec než volejbalista.

SMER-SD pracuje aj v Bruseli

Uplynulé dva dni som sprevádzala predsedu strany SMER-SD Róberta Fica na jeho pracovnej ceste do Bruselu. Nebýva zvykom, aby predsedu opozičnej strany prijali v centrále EÚ na takej vysokej úrovni, čo signalizuje nielen záujem o dianie na Slovensku, ale zrejme aj určité čítanie budúceho povolebného vývoja. Delegáciu strany SMER-SD prijali najvyšší predstavitelia EÚ – predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso i líder európskych socialistov a demokratov Martin Schulz.

V rozhovoroch pochopiteľne dominovala téma súčasnej dlhovej krízy, na margo ktorej Róbert Fico tlmočil pozíciu, že Európa sa musí predovšetkým vyvarovať rozdeleniu jednotnej menovej únie na rôzne tábory a na elitné a menej elitné štáty. Ako zdôraznil, aj on rozumie hre, keď musia platiť v klube, ktorý sa nazýva eurozóna, určité pravidlá. Nie je totiž možné mať jednu menu a 17 rozdielnych hospodárskych a fiškálnych politík, s tým, že si musíme zároveň nastaviť systém sankcii za nedodržiavanie takýchto pravidiel. Strana SMER-SD súčasne deklarovala podporu európskym ľavičiarom združeným vo frakcii S&D, ktorí dlhodobo upozorňujú na potrebu zavedenia dane z finančných prevodov. Slovenská ľavica je v tomto zajedno s frakciou S&D a v niektorých veciach existuje zhoda aj s pravicovými politikmi. Zavedenie tejto dane podporuje aj konzervatívna nemecká kancelárka Angela Merkel.

Róbert Fico na bruselských stretnutiach jasne deklaroval potrebu určitej koordinácie finančných hospodárskych politík, čo je pre Slovensko podľa jeho názoru dôležité. „Zavesenie sa” na silné štáty môže Slovensku podľa jeho názoru iba pomôcť, čo však neznamená, že Slovensko nebude mať vlastné názory a vlastné požiadavky.

Všetky opatrenia, o ktorých sa dnes hovorí, vrátane nových vnútorných pravidiel fungovania pre členské štáty eurozóny, sú vedené v duchu, aby sa podarilo zabezpečiť návrat eura do obdobia stability. Popredných predstaviteľov európskych štruktúr Róbert Fico ubezpečil, že strana SMER-SD urobí všetko pre to, aby sa podarilo zabezpečiť návrat eura do obdobia stability.

Počas krátkeho, ale o to intenzívnejšie pobytu v Bruseli som videla, že všetky inštitúcie EÚ žijú dnes ekonomickou situáciou v krajinách EÚ a opatreniami na znovunastolenie dôvery v euro, finančnú konsolidáciu, ako napr. zavedenie záväzných pravidiel pre vyrovnané rozpočty do národných legislatív. Ide najmä o čo najrýchlejšie zvládnutie súčasnej situácie prísnejšou disciplínou a silnejšou kontrolou fiškálnych politík, najmä členov eurozóny. Z dlhodobého hľadiska sa hovorí o možnosti modifikácie Lisabonskej zmluvy tak, aby sa zaviedla skutočná stabilita do únie. V súvislosti s blížiacim sa summitom t.j. zasadnutím Rady EÚ na úrovni šéfov vlád, ale aj so súbežne prebiehajúcim zasadnutím ministrov financií v rámci ECOFIN-u bolo najdôležitejším odkazom SMER- u pre vrcholných predstaviteľov únie vyjadrenie podpory konsolidačným opatreniam a enormnému stabilizačnému úsiliu, ktoré  EÚ na všetkých úrovniach prijíma.

Som presvedčená, že táto služobná cesta určite pomohla nastaviť optiku vnímania našej krajiny v očiach bruselského establišmentu. Aj takto sa totiž robí konštruktívna a invenčná opozičná politika. Pre ozdravenie aj našej ekonomiky je dôležité, aby Slovensko nebolo považované za problémovú krajinu tak, ako to bolo v posledných mesiacoch.